Kresťanstvo

„Keď bude kresťan plný pravej lásky, všetko sa mu stane dovoleným, pretože láska sa zo svojej prirodzenosti nedopustí ničoho zlého.
V tomto zmysle platia aj slová sv. Augustína: „miluj a rob čo chceš“.“ /Zvláštna časť morálnej teológie/

„Našou úlohou je rozdávať radosť. Lenže pozor, radosť, nie bláznovstvo!“ /festival n. piesne, Dolný Ohaj, kázeň/

„Kresťanstvo nie je náboženstvo.
Kresťanstvo je vzťah.“ /Josh Mc Dowell, 11.11.1993, prednáška v BA, PKO/

„Aj keby som bol jediným človekom, aj tak by bol Pán Ježiš za mňa zomrel“ /Josh Mc Dowell, 11.11.1993, prednáška v BA, PKO/

Existuje niečo ako „Zákon zachovania kríža“. Ak sa zľahčí ten telesný, pritvrdí sa duchovný. /stretko 2.3.1994/

„Kto odsudzuje svojho blížneho, môže sa mýliť.
  Kto mu odpustí, nikdy sa nemýli.“ /K. H. Waggerl/

„Nezabudnúť a rozhodnúť sa odpustiť –
  to je ťažšie ako nepamätať si!“ /B.Č k téme ‚Odpustiť ale nezabudnúť?’/

„Prijmem všetko, ale keď môžem, tak si vyberám.“ /B.Č, o odovzdanosti do B. vôle/

„Najťažší kríž, ktorý je nám daný sme si vždy my sami.“ /Odilio Lechner/

„A raz vám možno zoberú úplne všetko.
  Zamrežujú okná, zo steny strhnú kríž,
  len aby ste nemohli lietať.
  Pošliapu vašu ružu dúfajúc, že zabudnete na jej vôňu.
  Preto som prišiel na zem.
  A už vám nikto nikdy nepoláme krídla,
 lebo Ja som si vás vybral za svojich priateľov.“ /muzikál Pilátova Žena, scénar: J. Daňová/

Strach pred nepriateľmi a pred nepohodlím umne zamaskovaný falošnou opatrnosťou je najnebezpečnejšie nebezpečenstvo, ktoré dnes hrozí nášmu kresťanstvu.“

„Blížny = ôsma sviatosť“ /9.10.1996; sv, sp./

„Môžete sa kresťanstvu smiať. Môžete ho zosmiešňovať. Ono však „funguje“. Mení život.
Keď sa odovzdáš Ježišovi Kristovi, pozoruj ako sa zmenia Tvoje postoje a činy, pretože Ježiš Kristus mení ľudský život.
Ale kresťanstvo nie je niečo, čo sa dá niekomu naliať do hlavy alebo niekomu nahovoriť. Každý máme svoj život. Môžem pre vás urobiť jediné – povedať vám, čo som sa dozvedel. Ako sa rozhodnete, to záleží na vás.“ /Josh Mc Dowell, Viac ako tesár./

„Najšpinavšie miesto na svete bolo prvým bydliskom jediného čistého medzi narodenými zo ženy. Syn človeka, ktorý mal byť roztrhaný zvermi, čo sa volajú ľudia, mal za prvú kolísku žľab, z ktorého hovädá chrúmajú krásne kvety jari.
Nie náhodou sa Ježiš narodil v maštali. Nie je azda svet obrovskou maštaľou, kde ľudia žerú a špinia? Či azda pekelnou alchýmiou nemenia najkrajšie a najčistejšie veci na výkaly? Potom sa rozťahujú na hromadách hnoja a to volajú „vychutnávaním života“.“ /G. Papini, Život Krista; 1990, str. 17/

O turínskom plátne:
„Jedna okolnosť je pritom pozoruhodná: plátno akoby sa správalo tak, ak sa podľa Písma a tradície správal ten, čo bol do plátna zavinutý pri zmŕtvychvstaní: poskytol dostatok dôvodov pochybovať tým, ktorí pochybovať chceli.“ /Anton Hajduk/

„Cirkev je taká mladá, taká atraktívna, taká presvedčivá, taká moderná, taká prijateľná, taká rozhodne veriaca, taká priateľská, taká bratská, taká veľkodušná taká milujúca ako Ty.“ /Katolisches Hausbuch, 1991, prel. J. Š./