Michel Quoist v tejto knižke popisuje akúsi psychológiu veriaceho človeka.
Prišla som s ňou do styku počas gymnaziálnych rokov a nemálo ma obohatila. Rada sa k nej, prostredníctvom týchto myšlienok, vraciam:
Kedy sa konečne zmieriš s tým, že si aký si?:
„Nestaraj sa o úsudok iného. Prijme Tvoje obmedzenia, ak ich prijmeš aj Ty.“ /str. 64/
„Kým naozaj neprijmeš hranice svojich možností, nepostavíš nič solídne, pretože márniš čas túžbou po nástrojoch, ktoré sú v rukách iných a nevšimneš si, že ich máš aj Ty, síce odlišné, ale práve také hodnotné.
Nehľaď už konečne na nástroje iných, pozri sa na svoje vlastné, vezmi ich a pracuj.“ /str. 62/
Spamätaj sa! Boh Ťa vidí a v Jeho očiach nie si menší ako akýkoľvek iný človek, ktorému závidíš.
Daj Bohu svoje starosti, trápenia, svoje žiale a spoliehaj sa viac na Jeho moc ako na svoju zdatnosť.“ /str. 63/
„Otcove dary nie sú určené len pre Tvoju osobnú potrebu. Sú aj pre iných a pre Neho.
Čím viac niečím si a čím viac niečo máš, tým si zodpovednejší. Neboj sa teda priznať svoje hodnoty, ale používaj ich.“ /str. 64/
„Neželaj si žiť životom iného, nie je „šitý na Tvoju mieru“. Otec každému z nás udelil život „na mieru“. Nechci si obliecť život iného.
To by bol omyl asi taký, ako keby si chcel nosiť oblek svojho priateľa len preto, že jemu sadne bezchybne.“
„Buď sám sebou! Iní Ťa potrebujú takého, akého Ťa chcel mať Pán.
Nemáš právo sa pretvarovať – hrať komédiu; iných tým mystifikuješ.
Povedz si: môžem mu niečo ponúknuť, pretože nikdy nestretol človeka ako som ja a nikdy už nestretne, pretože ja som z Božích rúk vyšiel v jedinom exemplári.“ /str. 64/
„Maj iba jediné želanie: byť úplne, bez „škrtania“ takým, akým Ťa chce mať Boh… a budeš dokonalý“ /str. 65/
Bezstarostný:
„Trápi Ťa minulosť? Tá alebo oná chyba? Prečo? Už nie sú v Tvojej moci. Výčitky svedomia sú zlé; skrýva sa za nimi zloba, urazená márnivosť, pýcha. Dovolená je iba ľútosť, ak ju diktuje láska, ale láska sa živí odpustením a hľadí dopredu.
Odovzdal si svoju chybu, odovzdaj aj výčitky svedomia a dokonca aj ľútosť… to všetko Ťa ochromuje.“
Znepokojuje Ťa budúcnosť? Obávaš sa zajtrajška, nejakého stretnutia, určitej práce, určitého pokušenia… Prečo? Budúcnosť nie je ešte v Tvojej moci, netráp sa ňou vopred. Poruč budúcnosť Bohu, vo veľkom aj malom a ži prítomnú chvíľu.
Znepokojuje Ťa prítomnosť? Naháňajú Ti strach prekážky? Prečo? Nie sú ničím; rozhodujúci je spôsob, ako k nim pristupovať.
Pred Tebou je stena. Prečo sa tak tvrdošijne vrháš proti nej? Je pevná, je vysoká, je neprekročiteľná. Prijmi ju. Ponúkni prekážku Bohu, obetuj Mu svoje sklamanie, že nemôžeš dôjsť k cieľu… a choď inou cestou.“ /str. 73/
„Buď každý večer ochotný zomrieť všetkým starostiam, pravým aj nepravým obavám.
Odovzdaj ich s pokorou do rúk Pána, aby si sa každé ráno zobúdzal zbavený všetkého nepokoja, nový, čistý, otvorený životu, ktorý Ťa očakáva.
‚Do Tvojich rúk, Pane, zverujem svojho ducha; Ty ma vyslobodíš, Pane, Bože verný‘ (Žalm 30,6)
‘V pokoji len čo som si ľahol usínam, veď iba Ty sám Pane, mi dávaš bezpečie a istotu’ (Žalm 4,9)“ /str. 74/
„Hovoríš Bohu, že v Neho dôveruješ a márniš čas tým, že si robíš starosti a tým mu dokazuješ opak.“ /str. 74/
„Dieťa, ktoré chce toho veľa niesť, unaví sa, spadne a poraní sa. Keď však uzná, že je ešte dieťaťom, Otec mu bremeno zoberie a vezme dokonca do náručia aj dieťa a ponesie ho.“ /str. 74/
Prijmi radosť:
„Bojuješ, trpíš, biješ sa, aby si našiel šťastie.
Podobáš sa bežcovi, ktorý chce vyhrať bez toho, aby poznal cieľ.
Najskôr sa zastav a hľadaj cestu.“ /str. 66/
„Dráma človeka je v tom, že je obmedzený vo svojich možnostiach, ale nekonečný vo svojich želaniach. Preto nemôžeš byť – ľudsky – nikdy dokonale šťastný.
Nasýtiť Ťa môže len Boh.“ /str. 67/
Starosti, ktoré zabíjajú:
„Lži, pomsta, nenávisť, negatívne kritiky, ohováranie, závisť… a všetko ďalšie zlo, ktoré deň čo deň vlievaš do svojich rečí, úsmevov, vzdychov, mykania plecom alebo prefíkanosti.
Ale zlo, ktoré je v Tebe, krúži alebo z Teba vychádza zraňuje viac Teba ako iných.“ /str. 70/
Byť slobodný:
„Sloboda je najkrajší dar Boha človeku. Dar, ktorý Ho stál veľa: muky a smrť Jeho Syna.“ /str. 76/
„Loďka nemôže slobodne vyplávať, kým ju čo len jediné lano púta k brehu.“ /str. 79/
„Byť slobodný neznamená byť ľahostajný.“ /str. 78/
„Načo sú Ti rezké nohy, keď nevieš, kam chceš dôjsť?
Načo sú Tvoje víťazstvá nad vrodenými vlastnosťami, nad Tvojím podvedomím, Tvojimi zvykmi, nad vnútorným i vonkajším nutkaním; načo je sebaovládanie, Tvoja ochota, Tvoja úplná sloboda, keď nevieš v akom smere, na aký cieľ máš použiť takto získanú slobodu?“
„Ak si slobodný ale nevieš načo, nie si skutočne slobodný, ale si odsúdený na nerozhodnosť, nestálosť. Dokonca aj na strach.“
„Pravá sloboda je možnosť, ktorú získaš, keď si sa odpútal od všetkého a stal si sa pánom seba natoľko, aby si si vyvolil a neprestajne nasledoval, bez omylu a bez pokleskov . cestu dobra.“ /str. 78/
Starosť o krásu:
„Telá, ruky, tváre sú znakmi ducha; tomu, kto v nich vie čítať poskytnú živý opis duše.“ /str. 82/
„Aby si bol krásny, zastav sa:
jednu minútu pred zrkadlom,
päť minút pred svojou dušou,
pätnásť minút pred Bohom.“ /str. 84/
Vedieť sa zastaviť:
„Ak chceš uchopiť, čo je v Tebe najhlbšie, musíš sa vedieť zastaviť.“ /str. 88/
„Ak sa bojíš zastaviť, znamená to, že máš strach so stretnutia so sebou samým, zo svojich výčitiek a svojich požiadaviek.“ /str. 89/
„Ak plavec zdvihne hlavu, urobí to preto, aby nabral dych.
Keď šofér zastaví pred benzínkou, urobí to preto, aby „natankoval“.
Ak sa zastavíš pri práci, urob tak preto, aby si si uvedomil seba, aby si pozbieral všetky svoje sily, usporiadal ich a usmernil tak, aby si sa celkom mohol vložiť do svojho života.“ /str. 89/
„‘Nezabíjaj čas‘, ani keď ide o chvíľočku. Dostal si ho od Prozreteľnosti.
Pán je v ňom prítomný, pozýva Ťa, aby si sa zamyslel a rozhodol stať sa viac človekom!“ /str. 90/
Uvažuj a rozhoduj:
„Ak sa život zmocňuje Teba, namiesto toho, aby si sa sám stal jeho pánom, nekonáš ako dospelý človek.“ /str. 92/
Vedieť sa sústrediť:
„Chceš zberať dobré ovocie? Odrež zo stromu niektoré vetvy.
Chceš vypestovať pekné kvety? Obetuj včas niektoré puky.
Chceš byť výkonný? Uč sa obmedzovať. Ak chceš urobiť všetko, neurobíš nič dôkladne.“
„Aby si mohol urobiť miesto, musíš sa uvoľniť: svoje telo, svaly, nervy, potom daruj všetky svoje sily Otcovi. Bedlivo sa na Neho zadívaj, venuj Mu chvíľu úplnú pozornosť, prijmi Jeho pohľad a potom sa daj do toho, čo je pred Tebou.“ /str. 97/
„Každý deň si nájdi niekoľko okamihov vyhradených sústredenosti a mlčaniu a daruj sa so všetkých síl Bohu.
Počas dňa, najmä keď si nepokojný, preťažený, uštvaný, opakuj toto gesto odovzdanosti v sekunde lásky a budeš pripravený.“ /str. 97/
„Ak sa prestávaš dávať, prestávaš milovať.
Ak prestávaš milovať, prestávaš rásť.
Ak prestávaš rásť, prestávaš sa zdokonaľovať, prestávaš sa rozvíjať v Bohu, pretože milovať znamená ísť Božou cestou a stretnúť Boha.“ /str. 129/
„Udržať na uzde starého unaveného koňa je ľahké;
udržať na uzde mladého a ohnivého koňa je ťažšie;
ešte ťažšie je ovládať a riadiť záprah šiestich čistokrvných koní.
…Keď ich však ovládneš, dovedú ťa rýchlejšie ďalej.“ /str. 25/
„Ak chceš okolo seba rozširovať pokoj a harmóniu, vytvor si ju najskôr v sebe.“ /str.26/
„Tvoja citovosť a Tvoja inteligencia musia byť dvaja priatelia, ktorí kráčajú spoločnou cestou, aby si navzájom dodávali hĺbku a priamosť, ktorá by im chýbala, keby išiel každý sám.“ /str. 30/
„Rana, ktorú z falošného hrdinstva alebo zo zbytočnej hanblivosti zakrývaš namiesto toho, aby si ju dobre ošetril, sa rozširuje a infikuje. Treba ju preskúmať a ošetriť.“ /str. 30-31/
„Neuspokojuj sa stým, že si uvedomuješ svoj život a prijímaš výkyvy svojej citovosti.
Obetuj všetko Bohu: radosti aj utrpenie a dokonca aj hriechy.
Potom sa nebudeš ničiť, ale rozvíjať a budeš svoj život čoraz viac spájať s Bohom.“ /str. 32/
„Pretože každý človek bol stvorený na Boží obraz, je povolaný k spoločenstvu a jednote s inou alebo mnohými inými osobami.
Je povolaný k tomu, aby sa tým, že miluje stal stvoriteľom.“ /str. 38/
„Neplodný je iba ten, kto žije bez lásky. Láska je vždy nositeľom a tvorcom života.“ /str. 39/
„Manželstvo je dobrovoľné darovanie sa jedného človeka druhému, keď sa jeden – celou bytosťou – dáva druhému, aby ho doplnil a rozvinul, pričom od druhého prijíma to isté späť.
Láska sa tak stáva tajomstvom jednoty.“ /str. 44/
„Sebadarovanie jeden druhému je v manželstve také veľké, že má moc sprostredkovať milosť. Svojím vzájomným áno si snúbenci udeľujú sviatosť. Sú jej darcami, kňaz je pritom svedkom.“ /str. 44/
„Ak ťa očarúva hĺbka ducha, žiari na teba jas milej tváre, ak ťa vzrušuje krása tela, nevystieraj ruku, aby si to uchopil, ale využi túto v sebe uvoľnenú silu, aby si sa v tichosti pripravoval na sebadarovanie a prijatie.“ /str. 47/
„ Sila a veľkosť človeka sa nezakladá na tom čo má ale na tom kto je.“ /str. 50/
„Nie je dôležité, či si bohatý; dôležité je, aby si bol voči bohatstvu celkom slobodný.“ /str. 52/
„Kristov život preniká tvoj cit, tvoju vôľu, tvoje srdce milosťou lásky.
Ty, ktorý chceš milovať bez hraníc, môžeš teda milovať srdcom Boha.“ /str. 56/
„Ježiš Kristus od teba nežiada, aby si Ho obdivoval, ani aby si bol Jeho priateľom len tak, ako máš priateľov tu na zemi.
Žiada od teba predovšetkým to, aby si sa nechal v Neho premeniť.“ /str. 57/