Alex a Brett Harrisovci – Robiť ťažké veci
(Vzbura tínedžerov voči malým očakávaniam)
Vyd. Kumran s.r.o., 2011

Pravdepodobne poznáte príslovie: „Myšlienky majú dôsledky“. Ale vedeli ste, že aj očakávania ich majú? /str. 38/

Príbeh slona:
Majitelia slonov v Ázii majú prekvapujúco jednoduché riešenie na to, aby zabránili slonovi zatúlať sa. Majiteľ zoberie malé lano, pripevní ho o drevený kôl v zemi a zároveň o pravú zadnú nohu slona. A je to. Samozrejme, pre slona to lano nie je nič viac ako šnúrka. Jedno trhnutie a bolo by po lane. Jeden kopanec a kôl by letel. A predsa – toto malé lano stačí na to, že slon ostáva na mieste. Nepohne sa z neho. Ako je to možné? Odpoveď je, že to nie je o lane pripevnenom okolo slonieho členku, ale o neviditeľných okovách v slonej mysli.

Funguje to takto: keď je slon ešte malý jeho majiteľ ho zoberie od matky a ťažkou reťazou okolo jeho pravej zadnej nohy ho priviaže o veľký strom. Celé dni a týždne malý slon ťahá a trhá lanom a pokúša sa oslobodiť, ale dosiahne tým len to, že sa mu okovy hlboko zarežú do nohy. Nakoniec to vzdá a prijme myšlienku, že nikam nemôže ísť, pokiaľ má okolo pravej zadnej nohy niečo omotané. Čoskoro môže majiteľ slona nahradiť strom kolom a reťaz kúskom povrazu. Len čo slon pocíti odpor, prestane. Okolo nohy nemá nič len kúsok povrazu, ale okolo mysle má ťažké okovy. /str. 29, 41-42/

Päť druhov toho, čo je ťažké:
1.Veci, ktoré sú mimo našej zóny komfortu
2. Veci, ktoré presahujú očakávania alebo to, čo sa vyžaduje
3. Veci, ktoré sú príliš veľké na to, aby sme ich zvládli sami
4. Veci, ktoré sa nevyplácajú okamžite
5. Veci, ktoré sú výzvou pre kultúrne normy

Zóna komfortu:
Je potrebný krok, ktorý vás vezme z relatívneho bezpečia vašej zóny komfortu do desivého teritória mimo nej.

Ak urobíme krok napriek tomu, že sa cítime nepohodlne, neadekvátne alebo sa bojíme, naša zóna komfortu sa rozširuje. Rastieme v sile a zručnosti. Mení sa to, čo považujeme za normálne, a to niekedy radikálne.

…Vzdorujeme, odkladáme bojujeme a kričíme – a to všetko preto, aby sme sa ďalej mohli držať svojich útulných malých zvykov. No voľba komfortu má vysokú daň: bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali, staviame okolo seba neviditeľný plot. A nič, čo zaváňa výzvou nemá povolené vstúpiť – hoci by to malo potenciál nás oslobodiť. Vnútri za plotom sú všetky veci, o ktoré je per nás pohodlné pokúšať sa, veci, ktoré sa nám už v minulosti podarili.

Plot, ktorý nás drží v zóne komfortu, je skoro vždy postavený zo strachu – strachu zo slabosti, nepohodlia, neúspechu, poníženia.

Prelomenie hraníc našej starej zóny:
Každý sa rád cíti silný a múdry. To znamená, že len čo začneme cítiť nevyhnutnosť prekročiť svoje hranice, skočíme na brzdu zaradíme spiatočku a uháňame späť do svojej zóny komfortu. Kto by chcel riskovať, že sa bude cítiť ako slaboch a hlupák?

Aký máme „dôvod“ nič nerobiť?
– V niečom nie sme takí dobrí ako iní, ktorých poznáme.
– Nemáme všetky prostriedky, ktoré si myslíme že potrebujeme.
– Odhadujeme, že šanca na neúspech a šanca, že sa staneme „lúzrami“, je príliš veľká.

Odvaha nie je absenciou strachu:
Strach je tým plotom, ktorý nás drží zaseknutých v našej zóne komfortu. Aby sme boli féroví – zvyčajne máme dôvod cítiť strach: často je niečo tam vonku, čo u nás môže vyvolávať obavy. Problém je, keď len tak vysedávame. Vyčkávame a vyčkávame.

A prečo? Čakáme, kým sa prestaneme báť prv, než sa o čokoľvek pokúsime. A – aby sme boli féroví – často sa bojíme skúsiť dačo nové pre bolestivé skúsenosti z minulosti. Snažili sme sa vystúpiť zo zóny komfortu už predtým a vybuchlo nám to do tváre. Vložili sme všetko, čo sme mali do čohosi, na čom nám záležalo, a nevyšlo to. Nechceme sa opäť strápniť.

Hoci pravda je, že to bude dlhé čakanie. Ak vyčkávame, dokiaľ strach a pocit neprimeranosti neodídu, nikdy si netrúfneme dostať sa mimo zóny komfortu. Dokiaľ nevykročíme napriek nášmu strachu, nik z nás nebude naozaj schopný robiť ťažké veci.

Ak chceme rásť a učiť sa po zvyšok života, musíme poraziť ten strach – nie tak, že ho vyženieme, ale tým, že si uvedomíme, že je niečo horšie než nepohodlie, horšie než nepoznané, horšie než neúspech. Najhoršie je nikdy sa ani len nepokúsiť.

„Skutočná odvaha nie je absencia strachu. Je to, keď nedovolíme strachu, aby ovládal naše konanie.“ Prekonať strach neznamená prestať sa starať o to, čo bude ďalej. Vyžaduje si to, aby sme konali napriek svojmu strachu. Byť otrokom strachu je oveľa horšie než modriny a jazvy z niekoľkých pádov. 

K úspechu sa nedopracujeme bez toho, že budeme riskovať neúspech.

Všetko alebo nič:
„Ak to urobím a zlyhám, všetci budú vedieť, že som „lúzer““. To je chybný záver: „všetko alebo nič“. Pretože pokiaľ nie sme zámerne nerozumní, neúspech nie je nikdy absolútny.

Zvoliť si robiť ťažké veci viac, než sa vyžaduje alebo očakáva:
Túžba urobiť maximum – keď to nik v okolí neočakáva – si vyžaduje silný charakter.

Byť nadpriemerným, často skrýva riziko, že sa pustíte: „plávať na svojom nadpriemernom statuse po rieke biednych požiadaviek.“ Riziko, že sa v živote vôbec nikdy nepriblížite k využitiu vášho potenciálu.

Tri stratégie na vykročenie vyššie:
1. Robte to, čo je pre vás ťažké
2. Buďte známi tým, čo robíte (viac než tým, čo nerobíte)
3. Snažte sa o dokonalosť, nehľadajte výhovorky

 Sila spolupráce (ako robiť ťažké veci, ktoré sú priveľké, aby ich človek zvládol sám):
 „Štúdia o koňoch ukázala, že jeden kôň dokáže utiahnuť priemerne 1134 kg. Tento test opakovali s dvoma koňmi. Čakali by ste, že tá hmotnosť sa počtom koní zdvojnásobí na približne 2268 kg. Ale nie. Dva kone spolu utiahli 5670kg! To je päťkrát viac než utiahol jeden.
Boli by čísla rovnaké, ak by namiesto koní použili opely alebo volkswageny? Pochybujeme o tom. V živých bytostiach je čosi, čo dokáže pohnúť k exponenciálne vyšším výkonom, ak sú súčasťou tímu.“

 „Potrebujeme zmeniť spôsob, akým premýšľame o veľkých projektoch a myšlienkach. Miesto toho, aby sme sa zamerali na naše individuálne obmedzenia, čo keby sme urobili krok späť, poobzerali sa okolo seba a opýtali sa: „Kto by mohol byť motivovaný pustiť sa do toho so mnou?““

Desať vecí, ktoré sme sa naučili o tímoch:
1. Začnite s otázkami
2. Kráčajte s múdrymi
3. Neprehliadnite výhodu domáceho prostredia
4. Používajte moderné technológie, aby ste posilnili svoj tím
5. Vážte si konštruktívnu kritiku
6. Uznanie je zadarmo, ak ho dávate ďalej
7. Iní ľudia sú tiež hriešnici
8. Očakávajte nočnú moru alebo dve
9. Nevzdávajte sa
10. Úspech prichádza (viacerými spôsobmi, nielen jedným)

Malé ťažké veci:
Prečo sú malé ťažké veci také náročné?
1. Lebo nezmiznú, keď ich vybavíte
2. Nezdajú sa byť dôležité
3. Nezdá sa, že by niečo menili
4. Nezdajú sa príliš fascinujúce
5. Nik sa nepozerá

Päť dôvodov, pre ktoré sa nám nedarí robiť malé ťažké veci:
1. Otáľanie
2. Nedôslednosť
3. Kompromis
4. Neochota
5. Podvádzanie

Tri piliere „rebelúcie“:
Charakter, Spôsobilosť, Spolupráca

Päť druhov ťažkých veci, ktoré môžu zmeniť váš svet:
1. Veci, ktoré vás vedú mimo vašej zóny komfortu
 – riskovať, aby ste rástli
2. Veci, ktoré presahujú očakávania alebo to, čo je nevyhnutné
– snažiť sa o dokonalosť
3. Veci, ktoré sú priveľké nato, aby ste ich zvládli sami
– snívať a trúfať si na veľké veci
4. Veci, ktoré sa nevyplácajú okamžite
– veriť a vyberať si integritu
5. Veci, ktoré idú proti norme danej kultúrou
– postaviť sa za to, čo je správne