C. Baxter Kruger – Návrat do chatrče, vyd. Tatran 2012

Problém je v tom, že veľa ľudí sa usiluje pochopiť, kto som, a zvolia taký spôsob, že zoberú najlepšie verzie samých seba, umocnia ich na ixstú, dodajú všetku dobrotu, ktorú si vedia predstaviť, čo často nie je veľa, a to nazvú Bohom. A hoci to možno považovať za vznešené úsilie, pravda je taká, že to vystihuje len žalostne málo z toho, čím naozaj som. Nie som len najlepšia verzia toho, čo si viete predstaviť. Som oveľa viac ako to, nad a za všetkým, o čo ste schopní prosiť alebo uvažovať o tom. /str. 53, citát z Chatrče od P. Younga/

 Žiadna postava v dejinách dlhej izraelskej drámy neočakávala, že by prišiel osobne. /str. 57/

 Nový zákon zapadá do dejín Izraela ako novoobjavený zvitok. /str. 58/

 Poznanie (v tomto kontexte) nie je spracovávaním údajov ale spoločenstvo. /str. 67/

 Viera v Ježiša Krista nie je zakorenená v abstraktnej logike ani v múdrosti založenej na veku, či vo „vedeckých faktoch“, ale v osobnom stretnutí, a Bohu vďaka za to, veď zdá sa, že podobne ako politické názory, aj „vedecké fakty“ sa často menia. /str. 70/

 … i keď má niekto k dispozícii všetky fakty, nemusí pochopiť ich zmysel. /str. 71/

Zatiaľ čo Pán nás urobil na svoj obraz, my sa ho odvtedy neustále pokúšame pretvoriť na ten náš. /str. 72/

 Neexistuje nič také, čo by Svätá Trojica urobila bez toho, aby motívom bola láska. /str. 100/

 Žiaľ, zblúdená myseľ je konzistentná. Nikdy nesklame. Jej tmavá a úzkostná predstavivosť tvorí falošné božstvá, ktorých dôkazy vidí všade, kde sa pozrie. /str. 125/

 Len prebodnuté ruky sú dostatočne citlivé, aby sa dotkli niektorých rán. /str. 147, citujúc báseň „Hurting“ E. Rooneyovej/

 Sme zahrnutí, nie však absorbovaní; spojení, no nie tak zlúčení, aby sme prestali byť reálni. Podieľame sa na trojjedinom živote, ale vždy ako individuálne osoby so svojimi jedinečnými osobnostnými vlastnosťami. /str. 161/

 Niekto s vami tancuje a vy sa nebojíte robiť chyby. /str. 166, citát Richarda Roohra/

 Tohto Blížneho sa nestrasieme. A jeho prítomnosť je plná lásky, milosti a prijatia, a preto aj súdu. „Lebo láska miluje do čista.“ /str. 175, citujúc filozofa MacDonalda/

„Pred Jeho pohľadom vyjde najavo každá faloš.“ My vieme, že on vie, že my vieme, že on vie. Sme nahí. A takýto súd je nevyhnutná milosť – odhaľujúca, rozlišujúca, objasňujúca, zničujúca, uzdravujúca a oslobodzujúca láska Najsvätejšej trojice. /str. 178/